Dnes je pondelok 18.10.2021, meniny má Lukáš | english | Veľkosť písma: A A
  
add photo
add blog
add b.card
add event
add tip

Štátne divadlo Košice

Súčastná budova divadla vznikla pred 105-timi rokmi, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice. Z bohatej ponuky si určite vyberie každý fanúšik opery, baletu či činohry.


PROGRAM
http://www.sdke.sk/index.php?page=program_sk

Adresa: ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE, Hlavná 58, 042 77 Košice, Košice
Tel.: +421 55 245 2200
E-mail: sdke@sdke.sk
Www: http://www.sdke.sk/index.php?page=kontakty_sk

Lokalita:
Košice

Kategória:
Divadlá a opery



Diskusné fórum
Počet príspevkov: 12 Pridaj príspevok

 Košice - - / 15.08.2012 11:51 [Reaguj]


 Štátne divadlo Košice - - / 15.08.2012 11:49 [Reaguj]


 Veže - - / 15.08.2012 11:47 [Reaguj]
Strechy (divadlo a dóm sv. Alžbety) podvečer na Hlavnej ulici v Košiciach.

 Večerné mesto. - - / 15.08.2012 11:45 [Reaguj]


 Večerné divadlo. - - / 15.08.2012 11:44 [Reaguj]


 Štátne Divadlo Košice - - / 15.08.2012 11:42 [Reaguj]
Súčastná budova divadla vznikla pred 105-timi rokmi, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice. Budova, označovaná za prejav ekumenizmu, je vzácna nielen svojou nevšednou krásou, ale aj tým, že iniciatíva postaviť ho vzišla z vôle kultúru milujúceho obyvateľstva mesta. To sa zaslúžilo nielen o jej zrod, ale vynútilo si aj jej dôstojnú centrálnu polohu a voľbu kvalitného architekta. Adolfa Langa - autora divadla, označuje história za jedného z najnadanejších európskych architektov 19. storočia. Rodák z pražského Smíchova sa už počas štúdií prejavil ako veľký talent. Vo svojich 23- rokoch mal za sebou výstavbu palácových domov na významnej Andrássyho ulici v Budapešti a ako 25-ročný sa stal víťazom prestížnej medzinárodnej súťaže za návrh budovy Umeleckej galérie v Budapešti. Popri tvorbe odovzdával svoje vedomosti študentom vysokých škôl v Holandsku, Rumunsku a vo Viedni. Bol veľkým znalcom historických architektúr, ctiteľom tradície a solídnosti v architektúre, ale aj virtuózom farebnosti a krásy architektúry. Budova Štátneho divadla je jeho vrcholným dielom. Svojou dokonalosťou budí dojem, že ju tento nadaný umelec priam vysníval. Divadlo je postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie . Právom je považovaná za architektonický klenot uznávaný a obdivovaný odborníkmi celej Európy. Exteriér divadla je pýchou mesta, interiér zas poskytuje divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu. V tejto architektúre sa v perfektnej symbióze stretáva funkčnosť a účelovosť s architektonickou krásou. Budove dáva autor impozantný, ba až ohromujúci nástupný priestor. Veľkolepými trojstrannými schodiskami akcentuje symbolicky vstup do dôležitej budovy. Súhrou architektonických znakov a sochárskych figúr na fasáde budovy Štátneho divadla , označuje palácovú architektúru významnej svetskej stavby. Majstrovské použitie znakových aparátov a ovládanie kresby kamenosochárskej výzdoby, nadľahčuje fasády predovšetkým v detailoch. Balustrády, terasy a arkády sú zdobené bohatým rastlinným dekorom, ktorý im dáva čipkovitý ráz. Celok tvorí mnohotvárnu plastickú fasádu jemného a elegantného pastelového zafarbenia. Sochárskym dielam je vyhradené čelné miesto na priečelí budovy. Figurálna výzdoba čerpá námet z mytológie a divadelníctva. Sú tu sochy anjelov, súsošie géniov umenia a dovŕšením sochárskeho programu na vrchole kopuly je monumentálna postava Aurory -Zorničky s pochodňou v ruke. Aurora musis amica - priateľka múz, tu slúži ako symbol priazne a ochrany všetkého umenia. Po vstupe do budovy aj interiéry udržujú návštevníkov v slávnostnej nálade svojou okázalou krásou. Samostatné dispozičné riešenie budovy je jednoduché, účelné a dôvtipné. Dominantný záujem architekta Langa o interiér stavby podnietil vznik radu vzácnych priestorov, v ktorých jednotlivými efektmi architektonických foriem a dekorácií rozohráva atmosféru, ktorej cieľom je ovládnutie návštevníkov rozprávkovou atmosférou divadla. Harmónia interiéru vrcholí v sále hľadiska. Je vysoké 16 metrov a optimálnym pomerom vyloženia balkónov a lóži nad hľadiskom a ich jemným tvarovaním, vyvoláva poéziu tvarov a ľahký priestorový závrat. Sálu ukončuje prehýbaný zavesený rabicový strop naklonený smerom k javisku. Portál pre scénický otvor je bohato zdobeným architektonickým ohniskom, kde sa má pred divákom z reálneho sveta otvárať svet fantázie a ilúzie. Krásu priestoru dokresľuje intimita lóži a prvky cennej maliarskej a sochárskej výzdoby. Postavy divadelných múz, antický bohovia, historické a divadelné výjavy, to všetko tvorí repertoár dekorácií. Sfarbujú priestory divadla do žiarivých tónov a unášajú diváka do sveta umenia, rozprávky či sna. Farebnosť štúk, bohato tónovaných do odtieňov pastelových farieb, umocňuje bohaté zlátenie. Harmonický súlad farieb dopĺňajú rubínové zamatové poťahy a koberce. Celok po rozsvietení lustra budí dojem klenotu. Samotný priebeh výstavby budovy pod stálym dohľadom obyvateľov Košíc, napredoval obdivuhodnou rýchlosťou. Za necelé dva roky pripravilo mesto na deň 28. 9. 1899 veľkolepú slávnosť otvorenia divadla za účasti nielen vládnych prominentov, ale doslova kultúrnej elity štátu. A tí, čo svojou obetavosťou divadlo vybojovali a znášali celú ťarchu výstavby, t. j. široké obecenstvo mesta Košíc, do neskorej noci napĺňali Hlavnú ulicu. Šťastní a dojatí s láskou obdivovali budovu nevšednej krásy, s ktorou prežijú novú etapu dejín. Budova po 90-tich rokoch existencie prešla úspešnou komplexnou rekonštrukciou a zaradila sa znova medzi najkrajšie divadlá v Európe. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Európska komisia pre obnovu pamiatok v Bruseli bola jednou z podstatných finančných garantov rekonštrukcie. A v čom je vlastne jedinečnosť budovy? Jedinečná je v prvom rade krásna architektúra Adolfa Langa. Keď hodnotíme vysoké kvality pôvodnej architektúry, treba konštatovať aj úspešnosť samotnej rekonštrukcie, ktorá je založená na úcte a disciplíne autorov a investora k pôvodným hodnotám architektúry a jej nevtieravom doplnení nutnými novými prvkami. Jedinečnosť celku spočíva vo vhodnom a kvalitnom spojení týchto dvoch prejavov architektúry, kde sa snúbi stará krása s novou, kde nová starú starostlivo ochraňuje a citlivo dopĺňa harmonický celok. Obnovené divadlo predvádza samé seba, svoju historickú minulosť i schopnosť narodiť sa znovu pre novú generáciu.

 Košice - divadlo - - / 15.08.2012 11:40 [Reaguj]


 Fontána pred divadlom v Košiciach - - / 15.08.2012 11:38 [Reaguj]
Na Hlavnej ulici v Košiciach, hrajúca fontána pred divadlom.

 Košice - - / 15.08.2012 11:37 [Reaguj]


 Hlavna ulica - Na toto sme hrdi - - / 15.08.2012 11:35 [Reaguj]


 Košice - Hlavná ulica - - / 15.08.2012 11:33 [Reaguj]
Pohľad na časť Hlavnej ulice v Košiciach z veže Dómu sv. Alžbety. V strede je budova Štátneho divadla.

 Štátne divadlo Košice - - / 15.08.2012 11:32 [Reaguj]
Štátne divadlo Košice je klasické divadlo, ktoré má tri súbory - činoherný, operný a baletný. Operný súbor má v repertoári operu aj operetu. Samotná budova divadla bola otvorená v 28. septembra 1899. Postavená je podľa plánov Adolfa Lánga v eklektickom, neobarokovom slohu, na mieste staršej budovy divadla z roku 1788. Pôvodne sa v budove hralo v maďarskom jazyku. V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo v Bratislave, ktoré paradoxne zahájilo svoju činnosť práve v Košiciach Rázusovou hrou Hana. Dôvodom bolo, že budovu v Bratislave mal v tom čase prenajatú maďarský súbor. V nasledujúcom období chodilo Slovenské národné divadlo pravidelne hosťovať do Košíc. V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ako stály košický divadelný zbor. V repertoári mal operety, činohru a občas aj opery. V roku 1929 divadlo zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam. Znovuotvorené bolo v roku 1937, ako samostatná filiálka bratislavského národného divadla. Keď v roku 1938 Košice pripadli Maďarsku, prišli o svoj divadelný súbor. Počas vojny hosťovali v Košiciach spoločnosti z rôznych maďarských miest. V roku 1945 bolo založené Východoslovenské národné divadlo, ktorého prvým riaditeľom sa stal Janko Borodáč. Okrem činohry sa začala budovať aj opera, opereta a balet. Prvá hudobná premiéra bola opereta Poľská krv od Oskara Nedbala, prvá operná premiéra bola Verdiho La Traviata. V sezóne 1947-1948 začali hrať aj celovečerný balet. Od sezóny 1946-1947 nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach a v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo. Počas druhej Mečiarovej vlády (1994-1998) sa uskutočnil pokus zlúčiť košické divadlo s prešovským. Takto sa divadlo pod názvom Divadlo Janka Borodáča stalo súčasťou Východoslovenského divadla. V roku 1998 získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu Štátne divadlo Košice. (zdroj textu: Wikipédia)

Pridaj príspevok:
meno
e-mail:
nadpis*:
text príspevku*:
kontrolný reťazec*:
©2007 www.galeriaslovakia.eu | info @ galeriaslovakia.eu |  Podmienky používania | Spriatelené stránky
Priania a sťažnosti | Súťaže | created by BM-Labs